Späť na úvodnú stranu                             Späť na úvodnú stranu
Kachlová pec
      Aby sme si vysvetlili princíp, funkčnosť a výhody akumulačnej stavby, akou je kachlová pec, pozrime sa na to, kvôli čomu venujete svoj čas týmto riadkom a po čom túžite počas dlhých zimných nocí a dní, teda ako je prenášaná tepelná energia zo zdroja do priestoru, v našom prípade z vykurovacieho telesa do miestnosti. Ten nastáva tromi spôsobmi:

1. tepelnou vodivosťou látok,

2. konvekciou (prúdením, cirkuláciou)

3. sálaním (vyžarovaním tepelného žiarenia).

Pre vykurovanie sú pri prenose tepelnej energie najdôležitejšie konvekcia a sálanie.

      Konvekcia (prúdenie, cirkulácia) je využívaná väčšinou bežných vykurovacích systémov, akými sú napríklad ústredné vykurovanie, elektrické konvektory, teplovzdušné vykurovacie systémy, teplovzdušné krby a kachlové pece a pod. Tepelná energia sa prenáša prostredníctvom vzduchu z vykurovacieho telesa do miestnosti. Ak povrchová teplota kovovej pece dosahuje 200°C, spaľujú sa prachové častice unášané vzduchom a do vzduchu sa uvoľňuje oxid uhlíka, čpavok a splodiny horenia. Tieto látky a suchý zaprášený vzduch dráždia sliznice, čo zvyšuje možnosť zápalových ochorení horných dýchacích ciest a vyvoláva alergie dýchacích orgánov. Na stene nad teplovzdušným vykurovacím telesom sa môže vytvoriť už po mesiaci kúrenia čierny fľak od sadzí zo spečeného prachu. Takýto vzduch vlastne dýchame.

      Sálanie (vyžarovanie tepla) je podobné vyžarovaniu slnečných tepelných lúčov, ktoré nezohrievajú vzduch a až po dopade na pevné látky sa zmenia na tepelnú energiu. Kachľová pec produkuje podobne príjemné dlhovlnné mäkké tepelné žiarenie (ako slnko), ktoré sa šíri od pece rovnomerne všetkými smermi a zohrieva najprv všetky steny a predmety v miestnosti, od ktorých sa zohrieva vzduch. Tým, že sa vzduch zohrieva rovnomerne od všetkých stien a predmetov, nenastáva cirkulácia vzduchu a vírenie prachu. Človek tiež prijíma toto príjemné tepelné žiarenie a má pocit tepelnej pohody už pri teplote vzduchu v miestnosti 19-20°C. Preto nie je potrebné prekurovať miestnosť na 23-24°C ako pri vykurovaní konvekčnými tepelnými zdrojmi (napr. radiátormi ústredného vykurovania).

      Aj keď nám ľudská dômyselnosť a vynachádzavosť priniesli aj v oblasti vykurovania niekoľko nových spôsobov a technológií, ktoré prekonali tie pôvodné, nemôžeme tvrdiť, že úplne vytlačili históriou osvedčené druhy vykurovania. Dnes síce máme, podľa mnohých, atómový vek, dokážeme čoraz efektívnejšie využívať slnečnú, veternú či vodnú energiu, ale tuhé palivo predsa len stále nepovedalo svoje posledné slovo. Najmä drevo, ktoré v porovnaní s uhlím šetrí životné prostredie a je aj obnoviteľným zdrojom energie. Navyše oheň ľudí odjakživa fascinuje, a preto, ak ho môžeme mať doma pod kontrolou, vnesie nám do domácností či oddychových zón v záhradách príjemnú, nefalšovanú atmosféru. Možno aj preto výrobcovia krbov, pecí a kachlí neopúšťajú tento tradičný spôsob kúrenia. Skôr naopak, zdokonaľujú ho tak, aby mohol konkurovať ostatným.


Prečo kachlová pec?


      Kachlové pece sú zariadenia - zdroje tepla, určené pre pravidelné vykurovanie. Môžeme ich koncipovať ako "rýchle" alebo "akumulačné".

      V prvom prípade je kachlová pec napr. teplovzdušná, obsahujúca vstavanú pecnú vložku, čo je obdoba vložky krbovej, teda uzatvorené ohnisko, ktoré je samo o sebe spotrebičom dodávajúcim výkon s odvodom spalín cez teplovzdušný výmenník do komína. Teplo získané spaľovaním odovzdáva svojimi stenami do vzduchovej medzery medzi ním a kachlicovým plášťom pece. Z tejto medzery je teplo odvádzané do priestory vetracími kachlicami, kovovými mriežkami alebo inými výdychovými prvkami. Tiež môže byť rozvedené do ďalších miestností, priamo susediacich alebo na poschodí. Tu je potom výduch realizovaný telesom, ktoré môže mať aj podobu ďalšej samostanej pece, alebo malej výdychovej lavičky. Teplo takto postavenou kachlovou pecou je predávané predovšetkým konvekciou vzduchu, teda jeho prúdením. Podstatne menšia časť je odovzdávaná sálaním kachlicového plášťa. Ide o otvorený teplovzdušný systém, rovnako ako u krbov.

      Druhým možným spôsobom pre dosiahnutie rýchleho nábehu tepla sú pece s malou akumulačnou hmotou, ktoré teplo získané z ohniska odovzdávajú do miestnosti sálaním cez kachlicový plášť. Ten však nemá schopmosť výraznej akumulácie. Jeho povrch môže mať rovnako ako u teplovzdušných pecí menšiu plochu oproti akumulačným peciam, pretože dosahuje vyšších povrchových teplôt a teda potrebný výkon odovzdá do miestnosti plochou menšou. Do tejto kategórie patria všetky kuchynské kachlicové sporáky, ktoré veľkú časť získanej tepelnej energie odovzdávajú do miestnosti platňou, ktorá nemá schopnosť akumulácie v podstate žiadnu.


      Akumulačné pece sú oproti tomu v nábehu na požadovanú teplotu o poznanie pomalšie (niekoľko hodín), ale odmeňujú sa o to dlhšou zotrvačnosťou. Výsledok múže byť aj taký, že sa ráno priloží dávka paliva (8÷15kg) a do večera sa o pec nemusí nikto starať. Dávka paliva síce vyhorí, ale plášť pece bude naakumulované teplo odovzdávať sálaním ešte mnoho hodín. Keď sa neskôr podvečer priloží ďalšia dávka (v ohnisku je ešte stále dosť žeravých uhlíkov a nie je potrebné opäť rozkúriť), je o pec postarané na celú noc. Dĺžka akumulácie závisí na hmote, ktorú kachliar pri stavbe pece dodá. Podľa toho pece delíme na ľahké, stredné a ťažké, pričom príklad ľahkej je popísaný vyššie ako "rýchla" pec s malou akumulačnou hmotou.

      Kachlové pece s veľkou akumuláciu je potrebné realizovať s veľkou plochou sálavého plášťa (kachlice/liaty šamot), lebo využívajú nízke povrchové teploty (do 65 °C) a teda pomerne malý plošný výkon (cca 500W na m2 plášťa). Práve vďaka tomu však odovzdávajú teplo pomaly a postupne, naviac pre nás príjemnejším sálaním.


Z predchádzajúcich riadkov by sa mohlo zdať, že zákazníkom, ktorí by radi využili vynikajúcich akumulačných vlastností kachlových pecí, je už z princípu ich konštrukcie zapovedaná možnosť rozvodov do ďalších miestností, no nie je tomu tak. Riešením sú v takomto prípade tzv. hypokaustové pece, u ktorých teplý vzduch nie je odvádzaný do miestnosti výdychovými prvkami, ale je vedený uzavretými kanálmi z akumulačných materiálov. Vzduch v nich postupne stráca (resp. odovzdáva do plášťa) svoju teplotu a je spätneznovu privádzaný k ohnisku. Ide teda o uzavretý systém využívajúci pozitívnych vlastností tepla odovzdávaného sálaním, ale pritom je vďaka nemu zároveň možné rozvádzať teplo aj do ďalších miestností, ako je tomu u otvorených systémov. V kombinácii s kavalitným ťahovým systémom ide o veľmi účinný (až 90%) a ekologicky veľmi šetrný zdroj kompletného vykurovania.


Výhody

Výhodou "rýchlych" akumulačných pecí je predovšetkým ich pohotovosť. Pokiaľ sú postavené v objekte, ktorý je využívaný rekreačne, teda nie je trvalo obývaný, je táto ich vlastnosť nanajvýš žiadúca. Naviac sa nedá povedať že nemajú akumulačnú schopnosť žiadnu, samozrejme to záleží na množstve akumulačnej hmoty a v neposlednom rade na hrúbke materiálov z ktorých je plášť pece zhotovený. Ich veľkou výhodou je následne možnosť cielene rozvádzať teplý vzduch teplovzdušnými kanálmi do ďalších miestnosté a bezozbytku tak využiť vysoký výkon pece pre viacero miestností. Pece, ktorých plášť neobsahuje toľko kachlíc, bývajú obvykle menšie a tiež lacnejšie.

Výhodou pecí s vysokoou akumulačnou schopnosťou je predovšetkým ich dlhá výdrž. Komfort, ktorý predstavuje prikladanie dávky paliva jeden, dvakrát za deň múžeme len ťažko doceniť pokiaľ ho naozaj neokúsime. Vďaka skutočne vysokej účinnosti (až k 90%) je v podstatnej miere aj zredukovaný čas strávený prípravou paliva a manipulácie s ním. Mnohokrát opomínaná časť obsluhy vykurovacích telies na pevné palivá je tiež manipulácia s popolom. Tá u pecí s takto vysokou účinnosťou takmer odpadá, čo je pri nepretržitom kúrení neyanedbateľná výhoda. Toto vľetko spoločne znamená pre užívateľa predovšetkým významnú úsporu nákladov na kúrenie.



hore

© 2010  |  krbypecekominy.sk  |  info@krbypecekominy.sk 
Všetky práva vyhradené